Jar 2014 s G.G.Marguezom

,,Tvoje slzy si nezaslúži nikto, no ktokoľvek by si ich zaslúžil, nerozplače ťa."

 

Gabriel José García Márquez bol kolumbijský spisovateľ. Bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov magického realizmu hoci jeho tvorba bola natoľko rozsiahla, že sa nedá presne vymedziť do určitého žánru.

 


Gabriel García Márquez, podpis

Narodil sa v Kolumbii v meste Aracataca v čase, keď v nej vrcholila tzv. Banánová revolúcia. Ako najstaršieho z dvanástich súrodencov ho vychovávali jeho starí rodičia, ktorí mali na jeho tvorbu značný vplyv. Jeho starý otec bol plukovníkom na strane liberalistov v kolumbijskej občianskej vojne a stará matka mu rozprávala príbehy z čias Banánovej revolúcie. Po smrti starého otca sa ako osemročný vrátil k rodičom a súrodencom, ktorých si sotva pamätal. Tam začal navštevovať základnú a neskôr aj strednú školu. Vzhľadom na to, že Márquez bol bystré a nadané dieťa, poskytli mu štipendium, vďaka ktorému mohol bez problémov dokončiť strednú školu.

Neskôr začal v Bogote študovať právo, ktoré však nedokončil a začal sa venovať žurnalistike. V tej dobe začal uverejňovať svoje prvé poviedky v novinách El Heraldo.

Od roku 1948 bol novinárom a dopisovateľom rôznych provinčných novín. Ako spravodajca významného bogotského listu El Espectador pôsobil v Európe i na revolučnej Kube. V päťdesiatych rokoch napísal niekoľko poviedkových próz s ktorými nebol veľmi spokojný, a tak sa pustil do písania filmovej kritiky, v Ríme dokonca vyštudoval réžiu.

V roku 1955 vyšiel jeho prvý román Opadané lístie v malom bogotskom vydavateľstve potom, ako ho v prvom odmietli.

V roku 1958 sa vrátil do Kolumbie a oženil sa s Mercedes Barchovou. V roku 1961 sa s rodinou presťahoval do Mexika. Sústredil sa na rodinu (narodili sa im dvaja synovia Rodrigo a Gonzalo) a v Barcelone písal aj filmové scénáre.

V roku 1967 sa konečne dostavil literárny úspech, Sto rokov samoty, za tri roky sa predalo víac než pol milióna výtlačkov. Táto kniha mu priniesla dlho očakávanú slávu a peniaze, ktoré mu umožnili venovať sa písaniu. Medzitým sa začal aktívne zapájať aj do politického diania.

V roku 1982 dostal Nobelovu cenu za literatúru a peniaze použil na vytvorenie vlastného denníka „El Otro“. Bol veľmi dobrým priateľom Fidela Castra.

V roku 1999 ochorel rakovinou lymfatických uzlín, neskôr trpel demenciou.
Žil v Mexiku, kde aj zomrel vo svojom dome, 17. apríla 2014 na zápal pľúc.

Dielo
    1955 - Opadané lístie (La hojarasca) - v tejto próze sa prvý raz stretávame s fiktívnym mestečkom Macondo, v ktorom sa odohráva aj dej niektorých ďalších diel. Macondo je zvláštny svet, v ktorom exisuje súčasne reálno i nadreálno.
    1959 - 90 dní za železnou oponou (90 días en la Cortina de Hierro)
    1961 - Plukovníkovi nemá kto písať (El coronel no tiene quien le escriba)
    1962 - Pohreb Veľkej matky (Los funerales de la Mamá Grande)
    1962 - Oči modrého psa (Ojos de perro azul)
    1962 - Zlá hodina (La mala hora)
    1967 - Sto rokov samoty (Cien años de soledad)
    1975 - Patriarchova jeseň (El otoño del patriarca)
    1970 - Rozprávanie stroskotanca (Relato de un náufrago)
    1978 - Neuveriteľný a smutný príbeh o nevinnej Eréndire a jej ukrutnej babičke (La increíble y triste historia de la cándida Eréndira y de su abuela desalmada)
    1978 - Z ciest po socialistických krajinách (De viaje por los países socialistas)
    1981 - Kronika vopred ohlásenej smrti (Crónica de una muerte anunciada)
    1985 - Láska v čase cholery (El amor en los tiempos del cólera) - román hyperbolizuje latinsko-americký mýtus o veľkej láske.
    1989 - Generál v labyrinte (El general en su laberinto)
    1992 - Dvanásť príbehov z cudziny (Doce cuentos peregrinos)
    1994 - O láske a iných démonoch (Del amor y otros demonios) - román sa zaoberá problematikou vyháňania zlých duchov.
    1996 - Správa o únose (Noticia de un secuestro)
    2002 - Román môjho života
    2004 - Spomienka na moje smutné pobehlice

Slovenské preklady

    1969 - Sto rokov samoty
    1973 - Sto rokov samoty
    1984 - Kronika vopred ohlásenej smrti, preložila Jarmila Srnenská (I. vydanie)
    1986 - Zlá hodina, preložil Vladimír Oleríny (I. vydanie)
    1995 - Dvanásť príbehov z cudziny, preložila Eva Palkovičová (I. vydanie)
    1997 - O láske a iných démonoch, preložila Eva Palkovičová (I. vydanie)
    1999 - Sto rokov samoty, preložil Ivan Puškáč (I. vydanie)
    1999 - Oči modrého psa, preložil Vladimír Oleríny
    2000 - Kronika vopred ohlásenej smrti, preložila Jarmila Srnenská (II. vydanie)
    2000 - Láska v čase cholery, preložila Martina Slezáková (I. vydanie)
    2001 - Generál v labyrinte, preložila Martina Slezáková (I. vydanie)
    2003 - O láske a iných démonoch, preložila Eva Palkovičová (II. vydanie)
    2003 - Opadané lístie, preložil Vladimír Oleríny (I. vydanie)
    2004 - Spoveď stroskotanca, preložila Eva Palkovičová (I. vydanie)
    2004 - Plukovníkovi nemá kto napísať, preložil Vladimír Oleríny
    2004 - Sto rokov samoty, preložil Ivan Puškáč (II. vydanie)
    2004 - Román môjho života, preložila Martina Slezáková
    2005 - Pohreb Veľkej matróny, preložil Vladimír Oleríny
    2005 - Spomienka na moje smutné pobehlice, preložila Eva Palkovičová
    2005 - Správa o jednom únose, preložil Vladimír Oleríny
    2005 - Neuveriteľne smutný príbeh o nevinnej Eréndire a jej bezcitnej starej matke, preložil Vladimír Oleríny
    2007 - Zlá hodina, preložil Vladimír Oleríny (II. vydanie)
    2007 - Kronika vopred ohlásenej smrti, preložila Jarmila Srnenská (III. vydanie)
    2007 - Láska v čase cholery, preložila Martina Slezáková (II. vydanie)
    2008 - Spoveď stroskotanca, preložila Eva Palkovičová (II. vydanie)
    2008 - Sto rokov samoty, preložil Ivan Puškáč (III. vydanie)
    2008 - Láska v čase cholery, preložila Martina Slezáková (III. vydanie)
    2008 - Generál v labyrinte, preložila Martina Slezáková (II. vydanie)
    2009 - Patriarchova jeseň, preložil Peter Brabenec
    2010 - Opadané lístie, preložil Vladimír Oleríny (II. vydanie)
    2010 - Dvanásť príbehov z cudziny, preložila Eva Palkovičová (II. vydanie)

http://www.youtube.com/watch?v=rnNgjUWgrGQ

V našej knižnej zbierke možno nájsť tieto diela:

  • Marquez Gabriel García.....Kronika vopred ohlásenej smrti /román/
  • Marquez Gabriel García.....Zlá hodina /román/

Zlá hodina

Ústrednou témou Zlej hodiny je násilie vytvárajúce zadúšajúcu atmosféru strachu a neistoty v kolumbijskom mestečku na karibskom pobreží.

Bezohľadným vykonávateľom zvrchovanej vlády je miestny starosta, typ prešibaného a prospechárskeho kreola, jedného z nespočetných latinskoamerických vidieckych diktátorov, ktorí sa opierajú o tichý súhlas latifundistov a priekopníkov. Apely miestneho farára na dodržiavanie mravných princípov vyznievajú formálne.

Popri holičovi, zubárovi a zákerne zavraždenom pesničkárovi, ktorí majú odvahu kritizovať prehmaty, hlavnou zbraňou anonymných odporcov totalitného režimu sú hanopisy, čo tajne vylepujú na mestské brány.

Namiesto magických a fantastických prvkov, charakteristických pre rozprávačské postupy v jeho vrcholných dielach, v Zlej hodine Márquez pôsobivo uplatnil absurditu, čierny humor a sarkazmus, pričom čerpal z bohatstva ľudovej slovesnosti v multietnickom rodnom regióne pri ústí rieky Magdaleny.

Kronika vopred ohlásenej smrti

Dej románu sa odohráva v malom mestečku. To, čo sa má stať, priam visí vo vzduchu. Každý vie, že sa chystá krvná pomsta za zneuctenie mladej ženy, len domnelý zvodca, mladý Santiago, nič netuší. Vraždiť sa chystajú bratia nevesty, ktorú ešte počas svadobnej noci ženích vráti matke, lebo nie je panna. Podľahnú bratia predsudkom a vykonajú tento čin v duchu prastarej tradície, ktorá velí zmyť vinou krvou? Román oživuje mýtus o osudovej predurčenosti. Márquez ho napísal už ako svetoznámy spisovateľ v roku 1981. Spontánny, bezprostredný tok rozprávania nesie jeho nezameniteľný rukopis, v ktorom sa preplieta irónia s láskavým humorom.