Leto 2014 s F.M.Dostojevským
,,S človekom žijúcim skutočne bez Boha som sa ešte nikdy nestretol. Namiesto toho som sa vždy stretával s človekom nepokojným."
Fiodor Michajlovič Dostojevskij bol ruský spisovateľ a mysliteľ, predchodca existencializmu, filozof a člen petraševskovského hnutia. Dostojevskij je jedným zo zakladateľov moderného psychologického románu.
Fiodor Michajlovič Dostojevskij (rus. Фёдор Михайлович Достоевский; * 11. november 1821, Moskva – † 9. február 1881, Petrohrad) bol ruský spisovateľ a mysliteľ, predchodca existencializmu, filozof a člen petraševskovského hnutia. Dostojevskij je jedným zo zakladateľov moderného psychologického románu. Jeho umelecká tvorba podstatne ovplyvnila vývin svetovej prózy.
Dostojevskij pochádza z chudobnej šľachty. Narodil sa ako druhé dieťa zo siedmich Michajlovi a Márii Dostojevským. Jeho otec bol lekár, pracoval v Marianskej nemocnici pre chudobných v Moskve. Dostojevskij už ako 9 ročné dieťa dostal prvý epileptický záchvat. Smrť matky, ktorá umrela na tuberkulózu a jeho najväčšieho literárneho vzoru, Puškina, v jeden rok 1837, mala negatívny vplyv na jeho zdravotný stav a dopad na jeho ďalšiu literárnu tvorbu. V roku 1837 sa presťahoval do Petrohradu, kde v rokoch 1838 až 1843 študoval stavebné inžinierstvo na Vysokej vojenskej technickej škole. V roku 1839 bol jeho otec zavraždený, pravdepodobne vlastnými poddanými.
Jeho prvý vážnejší literárny počin je spojený s prekladom diela Balzaca Eugénia Grandetová, ten však získal len malú, respektíve skoro žiadnu pozornosť. Dostojevskij v roku 1844, potom čo opustil armádu, začal písať svoj literárny debut Chudobní ľudia, ktorý bol uverejnený v roku 1846. Po jeho uverejnení sa stal okamžite slávny, dobová kritika ho oslavovala ako génia. V tom istom roku píše diela Dvojník, ktorý bude neskôr základom pre výstavbu charakterov v jeho dielach a dielo Netočka Nezvanovová.
Mladý F. M. Dostojevskij
V roku 1847 vstúpil do petraševovského krúžku; keď v ich radoch v roku 1849 predniesol kriminálne písmo literárneho kritika Belinského adresované Gogoľovi, bol dňa 23. apríla zatknutý a uväznený v Petropavlovskej pevnosti. Neskôr degradovaný a toho roku 16. novembra odsúdený spolu s ostatnými členmi krúžku na trest smrti. Až na popravisku ho omilostil cár Mikuláš I. a dostal štyri roky vyhnanstva na sibírsku katorgu, spojené s nútenými prácami, s nadväzujúcou vojenskou povinnosťou. Tu vo väzení v Omsku často trpel epileptickými záchvatmi (epilepsiu mal po celý život). Z väzenia bol prepustený v roku 1854 a nastúpil službu v sibírskom pluku. Nasledujúcich 5 rokov ako vojak (neskôr ako poručík) strávil s iným plukom na území Kazachstanu. Počas tohto času sa začal jeho vzťah s Marijou Dmitrijevnou Isajevovou, ktorá bola manželka jeho známeho. Vzali sa vo februári 1857 po smrti jej manžela.
V roku 1859 sa vracia do Petrohradu, kde vydáva spoločne so starším bratom, Michajlom, neúspešné časopisy Vremja (Čas) Epocha (Epocha). V roku 1863 cestuje po Európe kde po prvýkrát podľahne hráčskej vášni. Tu sa tiež stretáva aj s Apollinariou Suslovovou. Tá sa stane jeho vzorom pre "pyšné ženy" v jeho dielach akou je napríklad Katarína Ivanovna v diele Bratia Karamazovovci.
Pre Dostojevského bol nešťastný rok 1864, kedy mu umiera manželka na tuberkulózu a zakrátko na to jeho brat Michajl. Následne bol finančne ochromený podnikateľskými dlhmi, ktoré vznikli najmä v spojitosti s neúspešným vydávaním časopisov, rovnako i v súvislosti s finančnou podporou neschopného nevlastného syna z prvého manželstva a starostlivosťou o vdovu a deti po bratovi. Dostojevskij upadá do hlbokých depresií a prepadá čoraz viac hráčskej vášni.
Tieto dva tlaky, vymaniť sa spod dlhov veriteľov a uspokojenie hráčskej vášne, ho viedli k ďalšej ceste do Západnej Európy. Tu sa začína jeho vášnivý ľúbostný pomer s Apollinariou Suslovovou, ktorá však odmieta jeho ponuku na sobáš. Dostojevskému to zlomilo srdce, avšak zakrátko sa stretáva s mladou vtedy iba dvadsaťročnou stenografkou Annou Grigorievnou Snitkinovou. Krátko pred uzavretím manželstva jej nadiktuje novelu Hráč. Manželstvo uzatvoria v roku 1867. Je zaujímavé, že Snitkinová sa ako vzor, na rozdiel od jeho dvoch predošlých silných vzťahov, nikdy neobjavila v jeho dielach, napriek tomu, že objektívne povedané bolo manželstvo s ňou šťastné a vyrovnané. Toto obdobie v jeho živote je však v rámci spisovateľskej kariéry všeobecne považované za obdobie kedy vytvoril svoje najväčšie diela. Od roku 1873 do 1881 vydáva Spisovateľov denník, ide o mesačník, v ktorom píše krátke príbehy, črty a články o dobových udalostiach. Tento mesačník mal enormný úspech.
Dostojevského socha v Omsku
U Dostojevského je rovnako známe že ovplyvňoval a bol ovplyvnený ruským filozofom Vladimirom Sergejevičom Soloviovom. Soloviov inšpiroval Dostojevského k vytvoreniu postavy Aľošu Karamazovova.
V 1877 mal ústrednú oslavnú reč na pohrebe svojho veľkého priateľa, básnika Nekrasova. 8. júna 1880, krátko predtým než zomrel, mal svoj slávny prejav o Puškinovi pri príležitosti odhalenia Puškinovko pamätníka v Moskve. Od tejto udalosti bol s nadšením prijatý v celom Rusku ako jeden z najväčších spisovateľov a oslavovaný ako prorok, takmer až mystik.
V roku 1866 vychádza jeho prvý veľký román, ktorým sa Dostojevskij stáva časťou svetovej literatúry: Zločin a trest. Príbeh chudobného študenta práva Rodiona Romanoviča Raskoľnikova, ktorý sa z presvedčenia stáva vrahom úžerníčky a jej sestry. Postupne sa však vyvinie na človeka, ktorý, prostredníctvom Soni Marmeladovej, objavuje svet, taký ako je v skutočnosti. Dostojevskij presvedčuje svojimi psychologicky realistickými charaktermi a precíznym a názorným rozprávaním. V tom istom roku vychádza jeho román Hráč napísaný za 26 dní, jeho priznanie sa k hráčskej vášni.
F. M. Dostojevskij, 1879
Krátko potom, ako sa druhýkrát oženil v roku 1867, musí ujsť pre vysoké dlžoby do zahraničia. Žije dlhší čas v Baden-Badene v Nemecku a vracia sa do Ruska až v roku 1871. V roku 1868 stráca zasa všetko na hráčskom stole. V ďalšom roku vychádza jeho druhé veľké dielo, Idiot, tragikomický príbeh kniežaťa Myškina, ktorý zlyháva v petrohradskej spoločnosti napriek svojmu dobru, úprimnosti a čestnosti.
Na konci svojho života žil pokojne. Napísal dve posledné veľké diela, Besy - politický román o zničujúcej moci anarchizmu a nihilizmu, v ktorom anticipuje príchod socializmu a jeho následky; nakoniec Bratia Karamazovci, panorámu ruskej spoločnosti na konci 19. storočia a zároveň súhrn celého jeho diela.
Keď Dostojevskij v roku 1881 zomrel na krvácanie pľúc, zúčastnilo sa na jeho pohrebe okolo 60 000 ľudí.
Dostojevského filozofia dejín má v dôsledku svojej umeleckoliterárnej vyjadrenosti väčší vplyv než rovnako orientované koncepcie vyjadrené v jazyku filozofie (napr. Spenglerova, Toynbeeho, Berďajevova, Jaspersova, Heideggerova).
Omsk
Dielo:
1845: Biele noci (Белые ночи) - psychologická štúdia. Analýza ľudského vedomia, psychiky, konania, správania až po intelekt a inštinktívne stránky človeka.
1846: Pán Probaštin; v edicíí Malá řada, 2006. ISBN: 80-7207-605-1
1849: Netočka Nezvanovová (Неточка Незванова)
1873: Denník spisovateľa (Дневник писателя)
Romány:
1845: Chudobní ľudia (Бедные люди); román v listoch. O živote na petrohradskej periférii. Hlavné postavy: Makar Devuškin a Vareňka Dobrosiolová.
1846: Dvojník (Двойник) - hĺbková psychologická analýza rozdvojenej osobnosti mladého petrohradského úradníka.
1859: Obec Stepančikovo a jej obyvatelia (Село Степанчиково и его обитатели)
1862: Zápisky z mŕtveho domu (Записки из Мёртвого дома); po slovensky Ikar, ISBN 80-551-0563-4 -
1867: Zločin a trest, „Преступление и наказание“, 1867 - morálno-filozofický román s kriminálnou zápletkou. Dostojevskij sa v ňom zaoberá myšlienkou možnosti alebo nemožnosti prekonania morálnych hodnôt. Protagonistom románu je študent Radion Raskoľnikov, ktorý zavraždí úžerníčku v mylnej predstave, že tým pomôže nielen sebe, ale aj ostatným. Dej sa odohráva medzi najbiednejšími vrstvami. Raskoľnikov je dôkazom psychického rozkolu, má črty schizofrenika, hľadá zmysel života a stane sa obeťou scestnej idey.
1872: Besy (Diablom posadnutí) (Бесы); na slovensku Ikar, ISBN 80-551-0468-9 - román z prostredia ruských anarchistov, nihilistov a teroristov. Sú posadnutí rozličnými ideami slobody, spravodlivosti, revolúcie.
1880: Bratia Karamazovovci, (Братья Карамазовы) - dielo predstavuje syntézu ideí a postáv Dostojevského predošlých prác. Jednotlivé postavy reprezentujú cesty možného vývoja Ruska. Hlavnými postavami sú otec Karamazov a bratia Miťa, Ivan a Aľoša. Nemanželský syn Smerdakov zavraždí otca. Za vraždu je však zatknutý impulzívny Míťa...
1868: Idiot (Идиот); po slovensky Ikar, ISBN 80-7118-970-7 - román situovaný do petrohradského prostredia je snahou o vytvorenie ideálneho hrdinu, ktorým je knieža Myškin, morálne čistý hrdina. Typicky zlým charakterom je kupec Rogožin a ambivalentný charakter je stelesnený krásnou Nastasijou Filipovnou.
1861: Ponížení a potupení (starší a nesprávny preklad Ponížení a urazení) (Униженные и оскорблённые) - autobiografické dielo. Príbeh mladého Ivana Petroviča, ktorý miluje Natáliu Nikolajevnu. Tá však opustí dom svojich rodičov dáva prednosť bohatému, duševne nevyzrelému, mužovi.
1875: Výrastok, „Подросток“, 1875
Novely:
1864: Zápisky z podzemia (Записки из подполья)
1859: Strýčkov sen (Дядюшкин сон)
1866: Hráč (Игрок); po slovensky Ikar-Odeon, ISBN 80-551-0802-1
1870: Večný manžel (Вечный муж); po slovensky Ikar-Odeon, ISBN 80-551-0802-1
Literatúra
Monografie, rozbory
ANTOŠ, Michal. Dostojevskij na Slovensku: F. M. Dostojevskij v zrkadle slovenskej publicistiky. Nitra: Garmond, 2009 ISBN 978-80-891-48-50-9
BACHTIN, Michail. Dostojevskij umělec: K poetice prózy. Praha: Československý spisovatel, 1971
BEM, A. L. Tajemství osobnosti Dostojevského: několik kritických kapitol. Praha: Jan Otto, 1928
BERĎAJEV, Nikolaj. Dostojevského pojetí světa. Praha: Oikoymenh, 2000 ISBN 80-7298-020-3
BURSOV, Boris. Dostojevskij a jeho svět. Praha: Odeon, 1978
ČERVEŇÁK, Andrej. Človek v literatúre : Dostojevskij a súčasná literárna veda. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1986
ČERVEŇÁK, Andrej. Tajomstvo Dostojevského. Nitra: Pedagogická fakulta v Nitre, 1991
ČERVEŇÁK, Andrej. Dostojevského sny: (eseje a štúdie o snoch a Dostojevskom). Pezinok: Formát, 1999 ISBN 80-967911-2-5
ČERVEŇÁK, Andrej. Človek v texte: (Dostojevskij a esteticko-antropologická koncepcia literatúry). Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa [Bratislava]: Spolok slovenských spisovateľov, 2002 ISBN 80-8050-503-9
HROMÁDKA, J.L. Dostojevskij a Masaryk. Praha: Vydavatelské oddělení Ymky, 1931
HŘÍBKOVÁ, Radka; NEUMANN, Bohumil. Umělecko-filozofická koncepce dětství v tvorbě F.M. Dostojevského. Praha: FF UK, 1992
HŘÍBKOVÁ, Radka. Umělecko-filozofická koncepce dětství v tvorbě F.M. Dostojevského. Praha: Univerzita Karlova, Pedagogická fakulta, 1998 ISBN 80-86039-50-1
JERMILOV, Vladimir Vladimirovič. F.M. Dostojevskij. Praha: Československý spisovatel, 1957
JERMILOV, Vladimir Vladimirovič. F.M. Dostojevskij. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1958
KAUTMAN, František. Boje o Dostojevského. Praha: Svět sovětů, 1966
KAUTMAN, František. F.X. Šalda a F.M. Dostojevskij. Praha: Academia, 1968
KAUTMAN, František. F.M. Dostojevskij - věčný problém člověka. 1. vyd. Praha: Rozmluvy, 1992 ISBN 80-85336-19-7
KAUTMAN, František. F.M. Dostojevskij: věčný problém člověka. 2. vyd. Praha: Academia, 2004 ISBN 80-200-1273-7
KIRPIČNIKOV, Aleksandr Ivanovič. Dostojevskij a Pisemskij: pokus o srovnávací charakteristiku. Prostějov: J.F. Buček, 1918
KOPANIČÁK, Juraj. Dostojevskij a dnešok. Bratislava: STIMUL, 1994 ISBN 80-85697-16-5
KOUKOLÍK, František. Proč se Dostojevskij mýlil?: o vědomí, empatii, altruismu, lásce, zlu a religiozitě. Praha: Galén, 2007 ISBN 978-80-7262-482-9
LOSSKIJ, Nikolaj Onufrievič. Dostojevskij a jeho kresťanský svetonáhľad. 1. vyd. Liptovský Svätý Mikuláš: Tranoscius, 1946
LOSSKIJ, Nikolaj Onufrievič. Dostojevskij a jeho kresťanský svetonáhľad. 2. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2009 ISBN 9788080613655
MEREŽKOVSKIJ, Dmitrij Sergejevič. Život a dílo L. Tolstého a Dostojevského. 1. díl. Praha: B. Kočí, 1920
MEREŽKOVSKIJ, Dmitrij Sergejevič. Duše Dostojevského, proroka ruské revoluce. Praha: Rudolf Škeřík, 1923
MEREŽKOVSKIJ, Dmitrij Sergejevič. Tolstoj a Dostojevskij : život, tvorba, náboženství. [Díl] I. Praha: Kvasnička a Hampl, 1929
MEREŽKOVSKIJ, Dmitrij Sergejevič. Tolstoj a Dostojevskij : život, tvorba, náboženství. [Díl] II. Praha: Kvasnička a Hampl, 1929
MEREŽKOVSKIJ, Dmitrij Sergejevič. Tolstoj a Dostojevskij : Život, tvorba, náboženství. [Díl] III. Praha: Kvasnička a Hampl, 1929
PAROLEK, Radegast. F.M. Dostojevskij. 1. vyd. Praha: Orbis, 1963
PAROLEK, Radegast. F.M. Dostojevskij. 2. vyd. Praha: Orbis, 1964
PYTLÍK, Radko. F.M. Dostojevskij: život a dílo. Praha: Emporius, 2008 ISBN 978-80-86346-13-7
SARRAUTE, Nathalie. Věk podezírání: Eseje o románu. Praha: Odeon, 1967
SÝKORA, Michal. Dostojevského buldok: o zvířatech a/v literatuře. Brno: Host, 2006 ISBN 80-7294-200-X
THURNEYSEN, Eduard. Dostojevskij. Praha: Vydavatelské oddělení Ymky, 1930
TUŽINSKÝ, Ján; MURÍN, Štefan. Inkvizítor (dnes). Bratislava: CCW, 2006 ISBN 80-89166-12-1
ZWEIG, Stefan. Tři mistři: Balzac, Dickens, Dostojevskij. Praha: Melantrich, 1997 ISBN 80-7023-268-4
Zborníky, komentáre
Dostojevskij a dnešok. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 2007 ISBN 978-80-8094-107-9
Dostojevskij dnes: sborník příspěvků z konference s mezinárodní účastí: (Praha, 27. listopadu 2006, Národní knihovna České republiky). Praha: Národní knihovna ČR, Slovanská knihovna, 2007 ISBN 978-80-7050-538-0
Dostojevskij: sborník statí k padesátému výročí jeho smrti 1881-1931. Praha: Melantrich, 1931
Legenda o velikém hříšníkovi: Život Dostojevského. Praha: Lidové nakladatelství, 1972
Rozjímanie o veľkom inkvizítorovi. Bratislava: Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2005 ISBN 80-8061-224-2
Velký inkvizitor: nad textem F.M. Dostojevského. Velehrad: Refugium Velehrad-Roma, 2000 ISBN 80-86045-29-3
Umelecká literatúra
GROSSMAN, Leonid Petrovič. Hráč Dostojevskij. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1961
GROSSMAN, Leonid Petrovič. Dostojevskij. Bratislava: Tatran, 1979
Publicistika, listy, poznámky
Doplňky. Svazek I, Umělecké stránky. Feuilletony. Programové články. Praha: Kvasnička a Hampl, 1927, [v tiráži 1928]
Doplňky. Sv. II, Kritické a publicistické články. Praha: Kvasnička a Hampl, 1928
Politické články : zahraniční události v letech 1873-74 (z časopisu Graždanin). Praha: Kvasnička a Hampl, 1927
Deník spisovatele. I. Praha: Odeon, 1977
Deník spisovatele. II. Praha: Odeon, 1977
Dopisy. Praha: Odeon, 1966
F. M. Dostojevskij ve vzpomínkách vrstevníků, dopisech a poznámkách. Praha: Kvasnička a Hampl, 1924
Objav srdca: poviedky, denníky, listy žene. Bratislava: Nové mesto, 1996 ISBN 80-85487-48-9
Rusko a Európa. Z Denníka spisovateľa. Bratislava: Europa, 2010 ISBN 978-80-89111-66-4
Z Denníka spisovateľa [a Krokodíl]. Bratislava: Europa, 2008 ISBN 978-80-89111-43-5
Memoáre
DOSTOJEVSKÁ Anna G. Život s Dostojevským. Praha: Odeon, 1981
DOSTOJEVSKÁ, Anna Grigorievna. Spomienky. 1. vyd. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1981
DOSTOJEVSKÁ, Anna Grigorievna. Spomienky. 2. vyd. Bratislava: Európa, 2009 ISBN 978-80-89111-51-0
DOSTOJEVSKAJA, Ljubov. Dostojevskij: Jak jej líčí jeho dcera. Praha: Stanislav Minařík, 1920
KOVALEVSKÁ, Soňa. Upomínky z dětství. Praha: Jan Otto, 1900
KOVALEVSKÁ, S.V. Dívčí léta. 1. vyd. Praha: Dílo, 1948
KOVALEVSKÁ, Sofja Vasiljevna. Vzpomínky na dětství. 2. vyd. Praha: Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, 1963
KOVALEVSKÁ, Soňa. Rozpomienky na detstvo. Turčiansky Svätý Martin: Matica slovenská, 1950
WRANGEL, A. E. Vzpomínky na F.M. Dostojevského na Sibíři: 1854-1856. Praha: Grosman a Svoboda, 1913
WRANGEL, Alexandr Jegorovič. Vzpomínky na Fjodora Michajloviče Dostojevského na Sibiři v letech 1854-1856. Pelhřimov: Nová tiskárna Pelhřimov, 2009 ISBN 978-80-7415-014-2
V našej knižnej zbierke možno nájsť tieto tituly:
- Dostojevskij F.M.....Dvojník /román/
- Dostojevskij F.M.....Idiot /román/
- Dostojevskij F.M..... Netočka Nezvanovová /román/
- Dostojevskij F.M.....Strýčkov sen /román/
- Dostojevskij F.M.....Zločin a trest /román/
Dvojník
Dielo Fiodora Michajloviča Dostojevského je nepochybne úprimným výrazom citlivej osobnosti, ktorá musela všetko prežiť a pretrpieť, než bola schopná to vysloviť. Ale Dostojevskij nehovoril len za seba. Jeho ústami nariekali, živorili a milovali nielen milióny ruských ľudí, ale aj milióny čitateľov na celom svete. Drásaná rozpormi sveta vôkol seba i v sebe, často nechápajúc o čo ide, prenasledovaná časom, vychádza osobnosť jednotlivca pokrytá ranami, vnútorne krvácajúca a zdeformovaná. A keď sa aj v tom pekelnom vnútre nemilosrdnej dielne doby vzpriečila, bola bez milosti rozdrvená. Tak bola poznamenaná aj geniálna osobnosť Dostojevského a odtiaľ vyviera jeho vnútorná rozpoltenosť a duševná nalomenosť.
Román Dvojník vyšiel roku 1846 a hoci patrí k raným prácam Fiodora Michajloviča Dostojevského nesie veľa znakov jeho charakteristického štýlu: tragickú tému ľudského rozdvojenia, výrazovú drobnokresbu, ľahkú kompozičnú roztrieštenosť, ostrú satiru spoločenského života a zároveň skrytý súcit k ľudským osudom
Idiot
Do sveta plného zloby, falše, intríg a nelásky, do sveta mamony, karierizmu a nečestnosti privádza F. M. Dostojevskij svojho hrdinu, knieža Leva Myškina, v ktorom stvárnil svoju predstavu ideálne krásneho človeka. Úprimne, s detskou dôverčivosťou a s ľudskou spontánnosťou Myškin otvára srdce každému. Odpoveďou je najčastejšie otvorený výsmech. Jeho povaha však pôsobí ako magnet, burcuje aj najcynickejších, ale predovšetkým – znepokojuje.
Knieža Myškin sa usiluje pochopiť konanie každého človeka. Všetko prežíva spolu s ním. A pretože v ľudskom spolužití prevláda viac zloby a podlosti než dobra, nesie v sebe pocit zodpovednosti a viny za všetky krutosti života. Čoraz hlbšie je vťahovaný do zápasu vášní, až sa nakoniec stáva ich obeťou. Možno ani s jednou svojou postavou nebol Dostojevskij tak hlboko spriaznený nielen vnútorne, ale i vonkajšími prejavmi ako s hrdinom románu Idiot. Levovi Myškinovi, tomuto spojeniu levej sily a myšej plachosti, pripísal aj vlastnú chorobu. Navyše ju spojil so všeobecne prijatou mienkou, že od čudáctva či dokonca duševnej menejcennosti u epileptikov je len krok ku genialite – aspoň v určitej životnej oblasti. Za oblasť geniality zvolil pre svojho hrdinu oblasť z hľadiska ideálu budúcnosti najťažšiu – oblasť ľudskej prirodzenosti, skutočne ľudských vzťahov medzi ľuďmi.
V románe sa ozývajú hrdinovia národných eposov, hrdinské piesne a rozprávky, ako aj ozveny zápasov ruskej a svetovej literatúry pri hľadaní ideálov pravdy, dobra a krásy. Idiot, v poradí piate rozsiahle dielo F. M. Dostojevského, sa stalo jedným z najčítanejších diel svetovej literatúry.
Zločin a trest
Román Zločin a trest (1866) sa pokladá za jeden z najvyšších vrcholov diela Fiodora Michajloviča Dostojevského, práve on z neho urobil hviezdu veľkej svetovej literatúry. Začal ho písať roku 1865 v zahraničí po smrti manželky a brata Michaila, keď sám musel splácať veľké dlhy. Zločin a trest prináša príbeh chudobného študenta práva Rodiona Raskoľnikova, ktorý z presvedčenia a po dôkladnej príprave zavraždí starú úžerníčku, aby ju olúpil a finančne si zabezpečil štúdium. Do epicentra svojho hlbokého psychologického skúmania Dostojevskij postavil ľudské indivíduum a rozpoltenosť jeho duše. Presvedčivo aj názorne ukazuje, ako aj silná osobnosť stroskotá pod tlakom sociálnych okolností. Vrah Raskoľnikov morálne týra sám seba, zároveň má ustavične za pätami pátrajúcich policajných úradníkov. Postupne sa pod vplyvom prostitútky Sone mení, okrem vesmíru svojho vnútra vníma aj iný svet a vplyv dobovej ruskej spoločnosti na bežných ľudí. Strhujúci román, ktorý prirovnávajú k búrke, čo rozvíchri všetky živly sveta, sa číta ako najchýrnejší bestseller, no vyznačuje sa aj hĺbkou psychologického ponoru, precíznou kompozíciou a brilantným rozprávaním. Ani za vyše sto rokov od svojho vzniku nič nestratil zo svojej naliehavej výpovede.